Mechanická odolnosť žiaruvzdorných materiálov proti nárazu je riadená hlavne pevnosťou v ohybe, zatiaľ čo vplyv lomovej húževnatosti je malý. Inými slovami, pokiaľ ide o odolnosť proti mechanickému nárazu, žiaruvzdorné materiály s maximálnou pevnosťou v ohybe sú najlepším spôsobom, ako dosiahnuť najlepší prevádzkový výkon.
V podmienkach pomalého šírenia trhlín je odolnosť materiálov voči tepelnému šoku riadená hlavne pevnosťou v ohybe a koeficientom lineárnej rozťažnosti. E modul a lomová práca Vplyv wof sa prejavuje najmä v parametroch. Parameter RST špecifikuje parametre týkajúce sa stabilnej zlomeniny. Z rovnice 3-20 je zrejmé, že koeficient lineárnej rozťažnosti žiaruvzdorného materiálu Čím menší je modul E a E, tým väčšia je lomová práca. Čím väčšie wof, tým väčšia hodnota RST, tým väčší teplotný rozdiel potrebný na šírenie trhlín, a lepšia stabilita trhlín.
Pevnosť v ohybe a parametre sa môžu použiť na zlepšenie odolnosti žiaruvzdorných materiálov proti mechanickému nárazu a tepelnému šoku.
Týmto spôsobom, pokiaľ možno riadiť a optimalizovať pevnosť v ohybe a strednú hodnotu parametrov žiaruvzdorného materiálu, je možné optimalizovať odolnosť žiaruvzdorného materiálu voči mechanickému nárazu (tvorba trhlín) a odolnosť proti tepelnému šoku (tvorba a šírenie trhlín). Preto sa zodpovedajúci žiaruvzdorný materiál môže prispôsobiť prevádzkovým podmienkam diskutovaným vyššie. Preto môžu byť nové parametre v nasledujúcom vzorci použité ako základ pre návrh žiaruvzdorných materiálov:
Pretože vplyv zlepšenia odolnosti žiaruvzdorného materiálu proti tepelnému šoku je vyšší ako vplyv odolnosti proti mechanickému nárazu, RST by sa mal obmedziť.
Z hľadiska fyziky sa predpokladá, že krátke trhliny môžu zlepšiť pevnosť, zatiaľ čo dlhé trhliny znížia tuhosť a obe trhliny môžu vytvárať vysoké napätie a lom. Preto podľa rámca lomovej mechaniky v kombinácii so štrukturálnymi charakteristikami žiaruvzdorných materiálov možno prijať potrebné procesy na zlepšenie odolnosti žiaruvzdorných materiálov voči mechanickému nárazu a tepelnému šoku.
(1) Materiály s nízkym koeficientom lineárnej rozťažnosti alebo suroviny s trvalým zmršťovaním počas vypaľovania alebo používania sa musia vyberať tak, aby sa znížilo tepelné namáhanie.
(2) Optimalizáciou distribúcie častíc a výrobného procesu možno znížiť pórovitosť žiaruvzdorného materiálu a zlepšiť pevnosť v ohybe.
(3) Najlepšia mikroštruktúra je navrhnutá tak, aby zabránila šíreniu trhliny a spotrebovala energiu na šírenie trhliny, aby sa zlepšil mechanizmus praskania, najmä aby sa trhlina otočila a rozdvojila.
(4) Na vytočenie trhliny je potrebné použiť kamenivo všetkých veľkostí. Použitie veľkorozmerného silného kameniva tiež zmení trhlinu a zlepší výkonnosť medzikryštalickej trhliny. V prípade charakteristík transgranulárnej trhliny môže spekanie namiesto elektrofúzneho kameniva zlepšiť odolnosť proti šíreniu trhliny, čím sa trhlina zmení na kamenivo.
(5) Aby sa podporilo rozdvojenie trhlín, pri konštrukcii časti matrice môže byť potrebné použiť materiály s rôznymi a/alebo anizotropnými koeficientmi lineárnej rozťažnosti na zvýšenie nesúladu tepelnej rozťažnosti, ktorý môže tvoriť veľké množstvo mikrotrhlín. Malo by sa však hľadať optimálnu rovnováhu, aby sa zabránilo koalescencii mikrotrhlín.
